wz
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1080x1024 pixelov.

 Iba nedávno, v mesiaci marec, sa konalo v múzeu Janka Kráľa scénické pásmo o najvychýrenejšom legendárnom ľudovom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi k 300-stému výročiu jeho popravy...

a teraz po uskutočnení slávnostnej výročnej členskej schôdze sa koná výstava.

V Liptovskom Mikuláši, bol založený
PRVÝ SPOLOK poštových holubov na Slovensku
dňa 23.4.1923 vtedy pod názvom
„Spolok pestitelov poštových holubov vo Vrbici“

22. apríla 1923 sa v krčme u Vozárikov stretlo sedem nadšencov, aby založili „Spolok pestovateľov poštových holubov vo Vrbici“. Zvolili šesťčlenný výbor na čele s Vladimírom Chrapčiakom, oboznámili sa s platnými stanovami a neskôr sa zaregistrovali v „Ústredí spolkov chovateľov poštových holubov v Prahe“. Do konca roka 1923 sa už rozrástli na 16 člennú organizáciu so 129 poštovými holubmi. Za Prvej ČSR chov poštových holubov podliehal prísnej kontrole ministerstva národnej obrany, ktoré o tom vydalo zákon a niekoľko vládnych nariadení. Nakoľko mikulášsky spolok bol v tom čase jediný na Slovensku, v roku 1925 už mal 59 členov, z toho 35 cezpoľných z celého Slovenska (zo Spišskej Novej Vsi, Žiliny, Trenčína, Gemeru, Trnavy, Starej Turej...). Raritou, ktorá zostala dodnes neprekonaná, bol najvyššie položený holubník chatára Róberta Petrlu v Štefánikovej chate pod Ďumbierom. Tridsiate roky priniesli pokles členskej základne na 30 členov, lebo cezpoľní členovia zakladali svoje spolky po celom Slovensku, vyžívajúc skúsenosti a vedomosti získané v Liptovskom Mikuláši. Začiatočné športové kroky mikulášskych chovateľov išli po trase železnice na západ i východ, holuby testovali na tratiach z Liptovského Hrádku, Štrby, Popradu, Spišskej Novej Vsi, respektíve z Ružomberka, Žiliny, Trenčianskych Teplíc a Bratislavy. Prvé závody priniesli i prvé veľké straty holubov, preto chovatelia vylepšili svoje chovy holubmi z Rakúska, Čiech, neskôr i z Belgicka. Koncom dvadsiatych rokov sa už závodilo z Čiech, z Kladna a v roku 1930 sa zúčastnili chovatelia národného preteku z Belehradu. V predvojnovom období chovatelia plnili ešte aj vojenské povinnosti voči štátu, napríklad v roku 1931 dodali 42 kusov holubov pre vojenské holubníky na letné vojenské cvičenia. Druhá svetová vojna čiastočne pribrzdila športový rozlet mikulášskeho chovateľstva. Ešte i v päťdesiatych rokoch armáda čiastočne zasahovala do organizačného diania chovateľov prostredníctvom Zväzarmu, ale rýchle napredovanie vojenskej spojovacej techniky predurčila holubom už len športovú kariéru. Obľúbenými vypúšťacími miestami sa stali Kladno, Kláštorec nad Ohří, Cheb, východonemecké mestá Gera, Eisenach, Roztok. Šesťdesiate roky holubárov definitívne odlúčili od armády, prešli pod drobnochov, respektíve boli samostatnou zložkou NF a stali sa aj prelomovými v doprave holubov, keď sa zo železnice presunula na nákladné autá. „Zoobusy“ sprístupnili všetky vypúšťacie mestá v Československu i v Európe. Takto sa mikulášske holuby dostali aj na najvzdialenejšiu trať, do prístavu Ostende pri kanále La Manche. Vzdialenosť 1200 km odtiaľ urazili najúspešnejšie holuby za 3 dni.
Dnes chovatelia z Liptovského Mikuláši lietajú ročne cca 20 závodov zo severnej Moravy, Poděbrad, Žatca, Ašu, zo SRN Stendalu, Eisenachu, Schwerinu a Kolína nad Rýnom. V 21. storočí sa nachádza v Liptovskom Mikuláši tridsiatka zanietencov tohto športu. Úbytok členstva nastal v sedemdesiatych rokoch asanáciou starej Vrbice, možno aj tým, že dnešná mládež má nepreberné množstvo záujmových činností, ktoré sú menej náročné na čas a priestory. Úbytok nastal aj presunom do dedín, keď automobilová preprava umožňuje zber holubov po obciach. Takto sa od Mikuláščanov odčlenili a vznikli organizácie v Bobrovci, Liptovskej Porúbke a Hybiach, celkovo je v našom okrese 80 holubárov, v rámci OZ CHPH je 7. Základných organizácií a spolu 95 členov chovateľov.
Za deväťdesiat rokov trvania organizácie vyniklo i niekoľko chovateľov, ktorí preslávili Liptov v rámci Slovenska, Československa i na medzinárodnej úrovni. Mená ako Martin Hubka, Kriška Matej, Kubáň Jozef, Fáber Ján, Ing. Milan Perdek boli zárukou športovej kvality chovu, kam sa ich holuby dostali. Holuby Jána Prognera, Ing. Jána Raka, Jána Fábera reprezentovali Slovensko na olympiádach, vrcholových podujatiach svetovej holubiarskej federácie, kde dosiahol Ján Progner Olympijské zlato v kategórií „C“, a ing. Rak Ján druhé, tretie miesto vo svojej športovej kategórií. V exteriérovom hodnotení holubov sa hriali na výslní slávy v druhej polovici 20. storočia Pavol Huťan a Jozef Zlejší. Uznanie si ale zaslúžia aj funkcionári Martin Chrapčiak, Juraj Majerík, Fraňo Bielopotocký, ktorí stáli pri prvopočiatkoch spolku, neskôr ich štafetu prebrali Ladislav Moravčík, Milan Hyben, Ivan Nemec, Oto Kováč, Vladimír Holan, Ján Frniak a Ján a Milan Uhríkovci, ktorí možno nedosiahli takých veľkých športových úspechov ako hore uvedená špička, ale z ich práce a práce celej organizácie vzišli všetky úspechy.

V súčasnosti ZO CHPH v LM – Vrbica je pokračovateľom múdrej a pokrokovej myšlienky spolkového súžitia a spolupráce v spolku.
Členovia ZO Vrbica Liptovský Mikuláš, rozšírili svoju členskú základňu, získali právnu formu a vlastníctvo v Združení zväzu spolkov, čiže dostali sa i do vyššej formy organizovaného chovu, pripravili a sústredili svoju činnosť na zozbieranie historických dokumentov a dobových chovateľských artefaktov, potvrdzujúcich vznik prvého to spolku chovateľov PH na Slovensku čo kvalifikovane a odborne vystavili v na to určených priestoroch uskutočnenej XXXIII. Olympiády PH v Nitre 2013. Na tom všetkom majú najväčšiu zásluhu chovatelia tejto ZO a najmä p. Ján Včela predseda ZO Vrbica Lipt. Mikuláš a p. Ing. Ivan Nemec.
„Deväťdesiatročná jubilantka “ZO–Vrbica Liptovský Mikuláš“ je nosnou organizáciou Oblastného združenia chovateľov poštových holubov v Liptovskom Mikuláši, ktorá spolupracuje v preprave i organizácii pretekov s Oblastným združením Poprad. Dlhovekí oslávenci majú aj nárok na nejaké problémy. Tieto spočívajú hlavne v užívaní priestorov na svoju činnosť. Pomocnú ruku im podal Bytový podnik, m.p., Liptovský Mikuláš. Chronické problémy všetkých záujmových organizácií, nedostatok financií, riešia chovatelia zo svojich peňaženiek a sem tam nájdu sponzora na ocenenie súťaží.
Významné deväťdesiatročné jubileum založenia prvého to spolku chovateľov poštových holubov ZO – Vrbica na Slovensku si chovatelia pripomenuli dňa 20.apríla 2013 na slávnostnom zhromaždení v hoteli Klar. Organizačný výbor pre prípravu osláv 90. tého výročia založenia prvého to spolku CHPH na Slovensku na čele s pánom Jánom Včelom predsedom ZO – Vrbica, vybavili v priestoroch Liptovského múzea – ČIERNY OROL Liptovský Mikuláš EXPOZÍCIU: 90. VÝROČIE ZALOŽENIA PRVÉHO SPOLKU CHPH NA SLOVENSKU, ktorá bola otvorená a sprístupnená verejnosti dňa 20.apríla 2013 a potrvá do 2.júna 2013. Aktivita chovateľov ZO – Vrbica Liptovský Mikuláš, vysoko prekročila očakávania z akcií, najmä pre spropagovanie chovu poštových holubov na Slovensku čo vysoko ocenili i zúčastnení hostia.

Zúčastnil som sa uvedenej akcie ako hosť - bolo pozvaných okolo 60 hostí, chovateľov z rôznych miest Slovenska - medzi hosťami boli napríklad Ing. Blanár, predseda samosprávneho kraja Žilina, pán Ing. Rudolf Urbanovič poslanec a zástupcu samosprávneho mesta Liptovský Mikuláš, z prezídia SZ CHPH bývalý predseda p. Ing. Juraj Kurek a nový predseda prezídia p. RNDr. Daniel Dudzík z Popradu.

Iste už každý z Vás prežil také sviatočné chvíle, že mal vo svojom vnútri istú nervozitu s chvením žalúdka z očakávania toho, ako to bude a ako to dopadne, čo sa chystá. Možno takúto situáciu prirovnať k prípravám na semestrálne skúšky, či prípravy na slávnostnú rodinnú oslavu, kedy musí človek hovoriť od srdca všetko to, čo môže, vie a cíti.
Asi tak som sa cítil pred akciou organizovanou Základnou organizáciou holubárov a Liptovského múzea pri príležitosti 90.výročia založenia prvého Spolku holubárov na Slovensku v Liptovskom Mikuláši.
Atmosféra hneď po príchode bola spontánna a priateľská, čo mi trochu pomohlo prekonať napätie. Výstava z historických dokumentov spolku spolu s artefaktmi zo súťaží bola zaujímavým prierezom vývoja a zdokonaľovania tak organizácie, ako i jednotlivcov Spolku hlubárov. Po otvorení a zahájení výstavy v „Múzeu Čierneho orla, Liptovský Mikuláš“ premiestnili sme sa do hotela Klar, kde nasledovalo slávnostné zhromaždenie účastníkov konania ukončené spoločným pohostením.

Pri príležitosti slávnostného zhromaždenia
došlo k oceneniu  chovateľov:

Od Tatranského klubu dlhých tratí Liptovský Mikuláš pp.
Milan Druska a Miroslav Spišiak,
od Občianskeho združenia CHPH pp.
Dušan Španko, Vladimír Krčula a Rudolf Majerčiak.
Od predsedu ŽSK pána Ing. Juraja Blanára, ďakovný list
Fedor Hazucha, Ján Uhrík a Ján Gežík.
Od Predsedníctva SZ CHPH ďakovný list
Ján Fáber, Ing.Peter Tomko, Milan Martinčiak, Dušan Ninaj, Štefan Madleňák, Ing.Ján Rak
a   Ing. Milan Perdek
získal čestné členstvo ako  ja.

Bol som nadmieru spokojný s tým, ako členovia spolku dokázali zvládnuť nie ľahkú mravčiu prácu.
Najviac ma potešilo, že tak, ako pred mnohými rokmi,  aj teraz stál pri mne môj dobrý priateľ, holubár Janko Včela - keď som bol predsedom OZ CHPH LM bol mojim tajomníkom. To dodá človeku energiu k prekonávaniu osobných ťažkostí a aj potešenie. Zapísali sme sa do knihy návštev a prezreli si výstavku.



Pán Ján Progner prevzal z rúk predsedu Prezídia SZ CHPH p. RNDr. Daniela Dudzíka a Ing. Juraja Kureka „Čestné členstvo za významné zásluhy o rozvoj poštového holubárstva“.

Som medzi šiestimi vyznamenanými chovateľmi holubov na Slovensku.

 

Predseda ZO –Vrbica Liptovský Mikuláš pán Jána Včela a tajomník organizácie pán Ing. Ivan Nemec prevzali z rúk predsedu Žilinského samosprávneho kraja pána Ing. Juraja Blanára „najvyššie zlaté ocenenie LITTERAS MEMORIALES“ , pri príležitosti 90. Výročia založenia ako prvého spolku chovateľov poštových holubov na Slovensku.

Ján VČELA

Pána Jána Včelu poznám už niekoľko desiatok rokov, chovu poštových holubov sa prakticky venuje od svojich detských rokov a čo si u neho veľmi vážim, je cieľavedomým nie len chovateľom, ale ako človek vôbec, musím priznať je i môj dobrý priateľ. Popri svojej funkcii predsedu ZO – Vrbica Liptovský Mikuláš je členom „Tatranského klubu dlhých tratí“, ktorý vznikol v zime roku 2008 pri príležitosti osláv osemdesiateho výročia založenia Spolku chovateľov poštových holubov na Slovensku, ktorý sídlil vo Vrbici. Zakladatelia tak nadviazali na starú holubiarsku tradíciu v Liptove. Klub založila skupina Liptovských špecialistov na chov dlho traťových poštových holubov v spolupráci s chovateľmi z Oravy a okolia Popradu. Predsedom klubu je špecialista na chov dlho traťových holubov Ing. Milan Šušlík z Vavrišova. Výchova dlho traťového holuba je zdĺhavá, pretože na maratóny musí vyzrieť.
 

Po premiestnení sa z výstavy do hotela Klar nasledovalo slávnostné zhromaždenie účastníkov konania, kde som bol vyzvaný k porozprávaniu o mojej práci tak v spolku, ako aj s mojimi holúbkami. Okrem iného som uviedol nasledujúce skutočnosti...

Špeciálnemu chovu PH som sa odborne začal venovať od 20.10.1974, kedy som založil chov PH v srdci prekrásnych Tatier na Štrbskom Plese v nadmorskej výške 1.360m/m., bol to najvyššie položený holubník v rámci Československa. Preštudoval som si odbornú literatúru od Dr. W. E. Bariera „O výchove a chove PH na diaľkové trate“ a od W.Squillisa „Za tajomstvom závodných pretekov PH“.

Pôvod chovného materiálu pochádzal od chovateľa pána Rřípy z Prahy, ing.Vytrísala z Polára, Dr.Zaťku z Nitry a ing.Ladislava Vojtešku. Keďže v týchto rokoch som sa viac venoval chovu štandardných PH, doplnil som chov od vysoko kvalifikovaného chovateľa pána Ľudovíta Chytila a Štefana Šebestu, ktorí boli i mojimi hosťami na Štrbskom Plese.

Prvých pretekov, v rámci OZ Poprad, som sa zúčastnil v roku 1978 a evidovaný som bol v ZO Svit. Analýza výsledkov pretekovej, chovnej i výstavníckej činnosti v rámci ZO, OZ i celoštátnych výstav mi ukázala prednosti chovu PH v kategórií štandard, ale i jej záporné miesto. Moje pretekárske výsledky boli podstatne lepšie než som očakával. Už v prvom roku 1979 som sa stal majstrom ZO Svit. a v tom istom roku 13. miesto v OZ CHPH Poprad. Na oblastnej výstave OZ-CHPH Poprad som obsadil 1. miesto v kategórii štandart Ha. Tieto i iné výsledky, o ktorých sa nezmieňujem, ma iniciovali k maximálnemu vylepšeniu chovu. Rozbor chovu a hlavne pretekovej činnosti potvrdil kvalitu chovu, kde zvlášť vynikali holuby z chovu p. Rřípu. Skutočnosť potvrdila, že dajú sa chovať PH i v takejto nadmorskej výške. Holuby si zvykli na lesy, zvykli si na dravcov, naučili sa vlietať do holubníka po niekoľkohodinovom prenasledovaní z veľkých výšok stiahnutými krídlami k telu ako dravec, polarit chodievali na Poľskú stranu, preleteli cez končiare Vysokých Tatier. Zistilo sa, že mali výhodu v tom, že z pretekov lietali priamo, nebáli sa lesov a hôr. Moje najrýchlejšie holuby boli odchované z línie Char. Van der Espta.
V tomto období už som bol v úzkom kontakte s pánom Kolaříkom z Dobříše, písomne i v osobnom kontakte. Bol výborným poradcom a jemu vďačím za dosiahnuté výsledky.

V roku 1980 som sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, kde som ukončil výstavbu rodinného domu.

Prešiel som na tvrdý líniový chov. To najlepšie čo som mal z chovu Van der Espta som vkrvnil s najlepšími holubmi od pána Kolaříka, ktorý podal v tomto pomocnú ruku. Zvlášť sa osvedčil jeho holub 84-9999, otec línie Espt, Gorin, Roosens- org.od pána Novotného, ktorý bol pýchou môjho holubníka. Z holuba priam vyžarovala sila, rozum a inteligencia. Esptovskú líniu som neustále vkrvňovával novými holubmi od pána Strnada Jaroslava a od pána Pinčáka zo Žiliny z orginál Vermute holuby, čím doslova oživil celý holubník.
Toto tvrdé vkrvňovanie mi dopomohlo odchovať tím rýchlych holubov.
V roku 1985 som získal holuba po Belgických orgináloch línie Raymond Cobut - dovezených pánom Macháčkom Daliborom zo Šternberka. Holuba som vkrvnil do druhej vetvy holubov Duray získaných od pána Waizera z Dolného Kubína – Van der Espt. Túto vetvu som považoval za správne vkrvniť z tých dôvodov, že holuby Cobut - Duray sú tvrdé a odolné na počasie. Toto vkrvnenie bolo šťastné a prinieslo úspechy v špičkových doletoch z pretekov. Ročiaci odchovaní z tejto vetvy lietali na špici a v cenách, ktoré som nasádzal až do vzdialenosti 460 km.
Z tejto vetvy napr. odchovaný holub „Cobut 91 – S 202378“ patril do tímu mojich najrýchlejších holubov na dlhé trate.
Jeho umiestnenie napríklad v roku 1994 :
Trojmezí 553,7 km umiestnenie v OZ 2. miesto 1825 nasadených PH
Eisenach 1. 699,7 km umiestnenie v OZ 1. miesto 6 81 nasadených PH
Eisenach 2. 6 99,7 km umiestnenie v OZ 2. a 5. miesto 652 nasadených PH

Pretekár 91 - S - 202351 úspešne nalietal za roky 1993 - 1994 - 6816 km a priniesol viacero víťazných ocenení. Jeho pôvod pochádza od p. Vajzera z Dol. Kubína a z rodu p.Hanáka "syn 133 - jednooký".
Ďalšia moja činnosť v chove sa zamerala na skvalitňovanie ďalšieho chovu a vylepšovanie vlastného holubníka, najmä jeho klimatizácie. No chov mal aj svoje tienisté stránky obzvlášť v ľudskej závisti a nevraživosti k úspechom iných. Neobišlo to ani mňa.

Závisť, zloprajnosť a škodoradosť

Dňa 29.6.1994 okolo 16. hodiny, po príchode z práce som z hrôzou zistil úhyn 9 kusov poštových holubov, roztrúsených po holubníku, vo voliére a v tesnej blízkosti holubníka. V živote chovateľov PH nič mimoriadne, v mojom prípade, šlo o prvý prípad tohto druhu vôbec a stalo sa to po úspešnom preteku, ktorý sa uskutočnil dňa 29. 6. 1994. Usporiadateľ preteku OZ-CHPH Lipt. Mikuláš a pretek bol zaradený v rámci súťaži OZ (oblastného združenia) a MS (majstrovstvá Slovenska).

Preteku sa zúčastnilo 109 chovateľov OZ a 652 ks poštových holubov. Išlo o medzinárodný pretek EISENACH 2 - Nemecko, vzdialenosť 699,7 km. V mojom prípade šlo o veľa a nasadil som svoje najrýchlejšie poštové holuby na diaľkové trate : 91 S 202378, umiestnený ako 25 , 91 S 202357, umiestnený ako 26, 91 S 202351, umiestnený ako 42 a 92 S 128357 umiestnená ako 82.

Pretek splnil moje očakávania a potvrdil zvlášť kvalitu holubov 91 S 202378 a 91 S 202357. O čo smutnejší bol môj pohľad, keď dňa 29.6.1994, medzi mŕtvymi som objavil i môjho najrýchlejšieho z holubov modropasého 91 S 202378, ktorý určite s PH 91 S 202357 mal nádej doniesť z "Olympijského Útrechtu svoju víťaznú trofej.

Toto sú najnepríjemnejšie a aj najsmutnejšie spomienky na môj chov holubov.

Olympionik sa vyliahol na Liptove v r.1991. Slovensko sa po prvý krát od rozdelenia Československa zúčastnilo na Olympiáde poštových holubov samostatne. Vybratá kolekcia na II.. Slovenskej výstave poštových holubov v Novom Meste nad/Váhom súťažila prvý krát samostatne so svetovou konkurenciou.
24. Olympiáda PH sa uskutočnila v Holandskom meste Utrecht
v dňoch 27 – až 29. januára 1995.

Tejto akcie sa zúčastnilo 17. krajín a medzi nimi aj Slovensko. Ústredný výbor SZ-CHPH delegoval na olympiádu pána Ing Juraja Kureka, predsedu zväzu a pána Čiča, bývalého tajomníka SZ-CHPH. Cesta na Olympiádu viedla už cez spomínanú II. Slovenskú výstavu, kde sa vybrala kolekcia 22 a to 10 v kategórií ŠTANDARD a 12 v kategórií ŠPORT. Odvoz holubov bol zabezpečený osobným autom s predpokladanou trasou cez hraničný prechod Breg do Rakúska a cez Nemecko do Holandska. Tento plán sa však neuskutočnil a po viacerých telefonických spojeniach a predchádzajúcej písomnej žiadosti o tranzit holubov cez Rakúsko na veterinárnych a colných úradoch Rakúska, ako aj sekretariátu Rakúskeho zväzu, sa plán neuskutočnil a zmenil sa na smer Čechy.
Ani nám na um nedošlo, že spomínané problémy z Rakúských hraníc sa zopakujú aj na Českých hraniciach. Po vypočutí si stanovísk slovenských colnikov a po zaplatení vysokých finančných čiastok pre České colné orgány a špeditérské firmy, opustili sme hranice po dvoch hodinách vyjednávania. Do Utrechtu sme dorazili včas, teda v stredu ráno o 7.hodine spolu so zájazdom poľských chovateľov a delegátov. Na odovzdávanie holubov sa čakalo spolu s poľskými, maďarskými, rakúskymi a českými chovateľmi do 13.00 hodiny. V osobitnej miestnosti boli prevzaté holuby kategórie štandard a tam sa i neskôr uskutočnilo bodovanie holubov.
Športové holuby zostali v prepravných košoch až do štvrtku. Prvé výsledky olympiády boli doručené až na kongrese v piatok, kde nám rozdali katalógy. Zo siedmeho miesta Slovenska v kategórií štandard radosť nebola, najmä keď sme zistili, že to zapríčinila kolekcia štandardných holubíc. Veľkú radosť som mal z umiestnenia na 1.mieste v „C kategórií Šport“. Tento veľký úspech môjho letca holuba, a teda aj môj ako chovateľa, sa stal satisfakciou za vylúčenie chovateľa zo súťaže majstrovstiev Slovenska.

 

Po skončení slávnostného zhromaždenia som sa ospravedlnil a išiel domov, hoci posedenie neoficiálne pokračovalo ďalej. Predsa len mám svoje roky a aj zdravotný stav nie celkom v poriadku a človeku to dá riadne zabrať. Ďakujem všetkým tým, ktorí sa postarali o prezentáciu Spolku a horubárstva ako takého v Liptovskom Mikuláši na najvyššej úrovni, tak za pozvanie, ako aj za uznanie mojej takmer celoživotnej hobby práce v chovateľstve holubov.  Janko Včela, ďakujem Ti, že si znovu stál pri mne, si férový priateľ.

 Na záver blahoželám všetkým vyznamenaným chovateľom Liptova pri príležitosti Slávnostného zhromaždenia 90. Výročia založenia prvého to spolku chovateľov poštových holubov na Slovensku a prajem pevné zdravie a úspechov.

Janko Progner Liptovský Mikuláš

Design by Cezmín Slovakia http://www.cezmin.wz.cz